Šeri testuje - Suzuki GSF 650S Bandit

vydáno 26. 1. 2021, text Šeri

Spomínam si moc dobre na jednu situáciu z detstva... Občas sa u nás doma otvoril starý cestovný kufor s rodinnými historickými fotkami a človeka to nútilo zaspomínať na staré časy. A tento článok vznikal úplne rovnako, pri prezeraní starých fotiek s mojou Suzuki Bandit 650S. O motorke, ktorú som si kupoval, vlastne, na jednu sezónu.

Celé to začalo v roku 2013 nápadom kamaráta Jirku predať vtedajšiu motorku a ísť si za svojim anglickým snom Triumphu Bonneville. Vravel som si vtedy, „to vyzerá, ako dobrý kup“, doslova „skvelý sňatok z rozumu“. Cena bola férová a ja som v tej dobe hľadal veľkú motorku. Obhliadka v susednom Frýdku-Místku ešte v zime naznačila, že si tľapneme. Pred kúpou som síce vážne uvažoval o GSX-R 600 vo farbách Telefonica (závodné farby Suzuki Motogp tímu, to musíte mať), no nakoniec vyhral rozum. Pozícia na super športe sa mi zdala trochu radikálna a navyše som mal v pláne aj čosi pocestovať, na čo sa GSX-R moc nehodilo, pri mojej postave.

Čo poviete, načo zaujímavé si spomeniete z roku 2005 vy? Z rádia hrali na plné pecky Foo Fighters svoj hit Best Of You, Sete Gibernau ešte stále dokázal preháňať Valeho po svetových okruhoch Premier Class a Suzuki vypustila tento model Bandit 650 / Bandit 650 S, (ako sme sa dozvedeli o 2 roky na to – vtedy nové motorky prichádzali v 2 ročných intervaloch) už naposledy so vzduchom chladeným motorom a karburátorom. Koncept siahajúci až k prvým GSX-R z roku 85. Tento Suzuki Bandit vlastne stál na rozcestníku jednej motocyklovej éry.

Nie je vôbec zložité preniesť sa v myšlienkach do typického piatkového odpoludnia. Deň sa čerstvo prehupol do druhej polovice a nasleduje jeden z výjazdov na obľúbených zákrutách. Ťuknem do štartéru a motor naskočí ako vždy, na prvú dobrú. Je na neho spoľah. Zavieram priezor prilby a prehrabnutím plynu dávam na známosť, že sme stále tu. V naleštených výfukových zvodoch sa náhodný prihliadajúci vidia ako v zrkadle a ich krásny vzhľad iba podčiarkuje odkaz starej školy. Áno, v ten okamih si pripadáte ako niekto výnimočný. V dobe keď schádzala z výrobnej linky sa leštilo všetko na čo prišlo – límce kolies, rámy... Skvelá doba.

Za ohromujúcej zvukovej kulisy, ktorá má potenciál roztriasť všetky okná v podzemnej garáži opúšťame obľúbenú benzínovú stanicu u Frenštátu pod Radhoštěm.

Miestne zatáčky sa tu kľukatia ako chilli papričky a pri svižných prejazdoch vedia byť i rovnako ostré. Je do nich pekný výhľad a človek tak môže popustiť uzdu pretekárskym snom. S pribúdajúcim sebavedomím z prvých zákrut nemám problém poštekliť i vyššie poschodia analógového otáčkomera. Naň je mimochodom dobrý výhľad a spoločne s digitálnym rýchlomerom sú dobre umiestené, v zornom poli. Prejav motora je presne aký od starších štvorvalcov poznáme. Výkon dole je pekne použiteľný a pohodový, za divočinou si musíme ísť hore po otáčkomery.

Pomyslene si odčiarkujem ďalšie zdolané apexy. Z výfuku sa každým uberaním plynu ozýva krásne praskanie a následným pridaním mohutné zadunenie. K čomu by som to prirovnal? Predstavte si, že do Benátok vpláva nákladný tanker. Myslím, že toto prirovnanie to celkom dobre vystihuje. V zákrutách jej pozoruhodná ľahkosť motoriek z produkcie dnešných dní chýba. Svoju váhu nezaprie. Pre ideálnu stopu (do vykružovania oblúkov) sa musíte pocitovo viac oprieť, no odmenou vám sú veľmi príjemné pocity. V posledných rýchlych preklapávačkách na 3. rýchlostný stupeň prichádza ďalší pokus o popretie fyzikálnych zákonov a vy sa smejete cez zuby ako Jonah Hex. Niektoré motorky vás jednoducho dokážu vtiahnuť do deja. Pätnásť rokov od výroby a stále je tak moc dobrá. Jazda je skvelá a vy chcete aby každá ďalšia sekunda trvala aspoň minútu. Na merači paliva ubudol predposledný štvorček ale chuť do jazdy je stále veľká. To sú krásne pocity. Cítim sa doslova byť poctený v jej spoločnosti.

Detaily na nej sú klenot. Ten červený rám ma za slnečného počasia ako dnes, dostáva vždy... Nikdy by som nepovedal, že budem mať motorku s červeným rámom - „červený rám? Veď to je pre baby“, hovoril som ešte v roku 2009, v časoch, keď Yamaha podobnú vínovú červenú používala na svojom super-športovom modeli R1. Červený rám na motorke, to sa mi nikdy moc nepáčilo. Roky ubehli a ja som zmenil názor, že farebný rám, je vlastne fajn. V mojom prípade doplnený o oceľovú šedú to je v peknom kontraste. Nepredalo sa ich moc a nájsť dva rovnaké Bandity v tejto farebnej kombinácií je rarita.

K vzhľadu som postupom času doplňoval pár dielov s cieľom vyladiť ju podľa môjho gusta. Zubaté kotúče, športové lámacie páčky M-Style, kovové zahnuté ventily, polepy kolies, sedlo od Rutana... Premena motorky prebiehala postupne. Každý rok som prikúpil niečo nové.

Prispôsobí sa dobre všetkým situáciách. Dá sa s ňou cestovať i trochu si zablbnúť. Jasné, kamarátovi s BMW S1000RR stačiť nebudete, motoricky, je na tom ale dobre. Je to motocyklový univerzál, vhodný pre ľudí, ktorí nehľadajú úplne ortodoxného cestovateľa ani vychýrenú športovú motorku. Majiteľovi by som však odporučil minimálne ročnú prax na niečom menšom, výkon, ako aj váha budú na úplnom nováčikovi cítiť. Rovnako to bolo aj v mojom prípade. Pred touto motorkou som vlastnil Hondu CBF 125 a dosť mi to pomohlo pri následnom prechode.

Ovládateľnosť je tu prekvapivo podobná so spomínanou Hondou. Príjemné je, že v tomto modeli si nájde každý to svoje, aspoň podľa svojich skúseností v moto svete. Do 5000 ot./min je to prezlečená CBF 125, Od 5000-8000 ot./min je motor veľmi živý a taktiež zvuk je omnoho sýtejší, od 8000 ot./min je to už iný svet, je treba sa iba poriadne držať a sledovať v zrkadlách ako sa všetko, čo si chcelo dať s vami závod, zmenšuje.

Chýba rozhodne informácia o zaradenom prevodovom stupni. Motor je tak príjemný vo svojom prejave, že občas musím váhať, čo tam vlastne mám za rýchlosť. Zrkadlá sú z továrne dobré. Mne zostávalo ku spokojnosti pár centimetrov, tak som zakúpil rozšírenie od SW-Motech.

Trúfam si povedať, že je aj dosť praktická. Osadená kuframi mi spravila veľa radosti aj pri cestovaní po strednej Európe. Najdlhší výlet s mojim „lúpežníkom“ bol na 8 dní. Hodnotenie cestovných ambícií jednoznačne kladné. Motorka splnila, čo som od nej očakával na dlhej ceste.

Posed na nej je vzpriamený a chrbát z nej nebolí. Zvládol som s ňou i pár daždivých prejazdov a vyhrievané rukoväte by sa šikli. Čo sa týka aerodynamiky, polo kapota je na nezaplatenie. Veľmi príjemný posed je do 100km/h, s dobrou ochranou pred náporom vetra, bez potreby zaľahovania. Ľahko nad 100km/h sú už cítiť ramená, ale menší predklon pomáha, aj keď nie úplne. So štandardným plexi som sa aj napriek snahe nikdy nebol schopný skrčiť úplne a do vrchnej časti prilby vietor stále narážal. Plexi som vymenil za MRA s deflektorom, a menšie zlepšenie bolo cítiť.

Najviac som v jej sedle, v jedom záťahu strávil 450 km, pri presune Ostrava -> Ústí nad Labem. Sedlo sa mi ani ku koncu dňa nepresedelo. Originál som časom vymenil za Rutan Performance, s vyvýšenou oporou na bedrá. Zmena bola u mňa, ale čisto vzhľadová záležitosť. Páčilo sa mi.

Pri zamyslení nad cestovateľskými dojmami ešte spomeniem, že motor pri 130 km/h točil 6000-6500 ot./min, pri 150 km/h to bolo 8000 ot./min. Pri oboch hodnotách sa nevyskytovali žiadne rušivé vibrácie od motora ani nič podobné. Úplne nemám spočítanú spotrebu, ale povedal by som, že to bude do 6l na 100 km.

Myslím, že sa hodí sa aj na bežný život a napr. každodenné dochádzanie do práce. V mojich rukách sa asi najlepšie cítila na krátkych výjazdoch a zástavkách v obľúbenej kaviarni či benzínke. Tam jej to na slniečku pekne seklo.

Brzdy sú dobré, pekne dávkovateľné a na tú dobu boli asi štandard. Ja som si dal vymeniť klasické kotúče za tzv. vyhryzené Arashi. Ale išlo mi znova podobne ako u sedla, čisto o vzhľad. Spojka išla taktiež hladko. Zaberala skôr v druhej polovici chodu páčky, ale OK, išla ľahko a tu si bodybuilderi predlaktie určite nezlepšia. Prevodovka mala po 15-tich rokoch hlučnejšiu 2-ku, ale technicky tam nebol problém.

Čo povedať k tomuto youngtimerovi záverom. Vyzdvihol by som na nej pohodlný posed a motor s dobrou elasticitou. Je to praktická a dobrá motorka zo starej školy. Nič nezvláda úplne dokonale, ale všetko – „tak akurát“. Aj, keď má už vo svojom veku svoje muchy, pre mňa bola táto motorka ako záverečný „Royal Flush“ z filmu Maverick – výhra, ktorú nik nečakal. A, ako to bolo nakoniec vlastne s tou kúpou na jeden rok spomínanou v úvode? S motorkou som zažil 6 kompletných sezón. Momentálne má už nového majiteľa. Boli to krásne roky, na ktoré sa nedá zabudnúť.

MODEL: Suzuki Bandit 650S
ROK: 2005
VÝKON: 77 koní
CENA: 60 000 CZK



Další články z rubriky

  • Šeri testuje - Ducati Monster 1100 EVO – Dlouhodobý test
  • Šeri testuje - Aprilia Tuono 660 E5
  • Šeri testuje - Aprilia Tuono V4 E5

Kam dál

  • Motorbike 12/2024
  • Motorbike 11/2024
  • Motorbike 10/2024