Šeri testuje - Aprilia Tuono V4 E5

vydáno 7. 10. 2021, text Šeri

Plán na sedlanie Aprilie Tuono V4 je presne z tých dní, ktoré si do stolného kalendára zaznačíte už 2 mesiace dopredu. Rovnako ako ja. Taliansky výrobca tu vždy bol, možno trochu v tieni slávnejšej Ducati. Pritom bola to práve Aprilia, ktorá vždy prichádzala so špičkovou elektronikou z SBK a MotoGP ako prvá na trh. Spomínam na rok 2011 a červeno-čierny model RSV4 Factory APRC SE. Dlhý názov, podobne ako aj elektronická výbava ktorou bola vybavená! Tam kde iný implementovali, ona už dávno mala. Mrknite niekedy na prezentačné video, stojí to za to.

Tuono V4 má korene i v tomto modeli. Vidíme u nej stále ten pravý prístup naháčov ako bol vytvorený a chápaný kedysi – „strhnúť kapoty zo super-športu a maximálne nasadiť o trochu vyššie riadidla“. V dobe kedy skoro všetci výrobcovia vymäkli, práve Aprilia ostáva rovnaká.


„Posledný skaut“

Model Tuono sa v dávnejších časoch prezentoval motorom V2, aby následne prešiel na motor V4. Tak ako ho mám aj dnes pred sebou. Pre rok 2021 motorka prešla faceliftom a obliekla sa nového kabátu. Prepracované bolo sedadlo i tvar nádrže, a ani aerodynamika neostala bez zásahu. Pre novú sezónu používa dvojité kapoty s lepším odvodom teplého vzduchu od motora a novo taktiež s prítlačnými krídlami. Poznáme ich aj z iných modelov a začínajú byť jasným rukopisom Aprilie. Motor používa rozovretie valcov 65 stupňov a podľa určitých názorov pretekárskych odborníkov, je práve rozloženie V4 najlepší pretekársky koncept. Továreň nám jeho opätovným nasadením do Tuona dáva možnosť znova pocítiť ich nádherný príbeh šamionátu Superbike z rokov 2009 až 2014, na bežnej ceste. Isto si spomeniete, novodobá cesta účasti Aprilie v SBK bola doslova v znamení – „prišla, videla, zvíťazila“. A to hneď tri krát, s Maxom Biaggim a Sylvainom Guintoli, kým definitívne nasmerovala svoje kroky a rozpočet do premier class v roku 2015. Oči mi pri vychutnávaní dizajnu zakaždým zastanú pri nálepke číslicou 54 na čele nádrže, obklopenou vencom na znak víťazstva všetkých titulov histórie. Cítim hrdosť.

Výkon ostal aj napriek norme EURO5 nezmenený s predošlou generáciou. Veľká evolúcia prebehla na podvozku – konkrétne sa zapracovalo na zadnej časti a inšpiráciu pre zadnú kyvnú vidlicu hľadajme v špeciály RS-GP jazdiaci v rukách Aleixa Espargara.

Elektronický komplet má pod drobnohľadom riadiaca jednotka Marelli 11MP. Vylepšené sú i jazdné režimy a elektronický jazdný asistenti APRC (Aprilia Performance Ride Control) už piatej generácie. Nabrúsený TFT displej s uhlopriečkou 5 palcov s automatickým podsvietením pre meniace sa svetelné podmienky u moderného stroja nesmie chýbať. Dizajnový šmrnc nového modelu 2021 podtrhujú prepracované LED svetlomety s designom podobným z Aprilie RS 660. Ponúkajú funkciu denného svietenia a nasvecovania do zákrut.

Vie umne klamať telom

Prvý krát v histórií je pre cestnú verziu použitý vyšší veterný štítok, odlišujúci sa od športovejšie poňatého modelu „Factory“ už na prvý pohľad. Umiernenejšia verzia je osadená podvozkom od Sachs a je dostupná v bielej alebo šedej farbe. My sme mali možnosť vidieť bielu farebnú kombináciu a bola parádna. Divokejšia okruhová verzia Tuono V4 Factory je vybavená závodným semi-aktívnym odpružením Öhlins Smart EC 2.0, super lepivými okruhovými gumami Pirelli Diablo Supercorsa a tmavým sfarbením kapotáží. Obe výbavy sa líšia iba spomínanými rozdielmi odpruženia, farieb a štítku, za ktoré si je treba priplatiť 70 tisíc Kč, inak je zbytok výbavy zhodný u oboch variant. Kúzelné na oboch sú detaily vlajočiek ako tá tesne nad predným svetlom. Toto nedokáže nik lepšie ako taliansky dizajnér.

Brzdný systém sa prezentuje v zložení strmeňov Brembo M50 a ABS systému od spoločnosti Bosch. Celý komplet používa k svojej práci i funkciu brzdenia v náklone. Výkon motoru drží na uzde elektronický systém s armádou snímačov pozorne vyhodnocujúcich náklony motorky v rôznorodých osách. Poskytuje tiež možnosť výberu zo šiestich jazdných režimov. Aprilia ich delí napoly, tri sú tým pádom na okruh a tri na bežnú cestu. Podľa toho či sa vyberiete zbierať časy na okruhu alebo zdolávať kilometre na ceste, mení sa aj filozofia vo vzhľade celého TFT, tzv. „layoutu“. Cestná varianta pozná režimy STREET, SPORT a konfigurovateľný USER. Doplňujú ich tie športovejšie, okruhové režimy RACE, TRACK1 a TRACK2. Plyn je samozrejme Ride-by-Wire. Škálovateľnosť jazdných módov je možné meniť krížovými voličom na ľavej strane.

Uchvatiteľ ríše naháčov

Došlo na slová môjho testovacieho kamaráta Tommyho, ktorý testuje motorky pre Brnenské DMoto, „Tá motorka je totálny nezmysel“. Oplýva potenciálom o plných 47 koní viac ako tomu bolo u legendárnej starej dámy RSV Mille z roku 1997. A to bol ostrý superšport. Miestami až desivé kde sme sa dostali.

Slnko na predmestí mesta Soběslav vystúpilo až úplne navrch oblohy a tiene sú práve úplne najkratšie za celý deň. Asfalt je tým pádom prehriaty na najvyššiu teplotu čo sľubuje dobrú priľnavosť. To je presne doba kedy sme vyrážali na testovací okruh akcie Moto Test Camp 2021. Už pri výjazde, keď som schádzal z príjazdového pruhu od testovacej centrály, mi hneď ukázala svoje neprehliadnuteľné vibrácie pretekárskeho pôvodu.

Motor podtočený ku spodku otáčkového spektra je nepoddajný a vzpiera sa. Na to aký objem sa skrýva v útrobách, je v týchto spodných polohách k jazdcovi neľútostný. Rýchlo-radenie avšak po klepnutí na radičku bleskovo zasiahne a zase sme tím. Celkový prejav z nej ako aj zvuk motoru sa radikálne mení po prekročení 5.000 otáčok. Nad týmito otáčkami začínam pochybovať o splniteľnosti hlukových limitov a to je sakra dobre! Elektronický systém Aprilia Quick Shift (AQS - pretekársky elektronický systém) vybavený celou sadov snímačov posiela klasické radenie so spojkou do zabudnutia.

Motorka má toľko sily, že som sa, úplne úprimne, nedostal cez 8.000 otáčok. Sediac na niečom čo sa nápadne podobá „uniknutej“ technológií mini-rakety z dielne NASA musí byť človek naozaj vyjazdený, aby využil jej schopnosti naplno. V túto chvíľu som si uvedomil, aká náročná je práca každého pretekárskeho pilota nedeľného závodu z televíznej obrazovky. Mieste zákruty si teda vychutnávam v miernejšom tempe než by motorka zvládla. Ale aj napriek tomu sa výborne bavím. Vzpriamenou rokov posielam pozdravy oproti idúcim motorkárom a cítim sa rovnako nadšený rovnako ako vo svojej úplne prvej motocyklovej sezóne v sedle Hondy CBF 125. Ostrá paľba výstrelov výfuku ako z revolveru Woodsman nad „magickou“ hranicou 5.000 otáčok je zvukom, ktorý vás nemôže omrzieť. Zároveň to je pomyslená hranica pokoja a nekľudu. Je to výborný zážitok nechať ju na tejto hodnote otáčok plne ožiť.

Testovací okruh vedie krásnou zväčša zalesnenou krajinou. Zvodidlá sú tu pri prejazdoch miestami blízko ako na Macau GP. Vlniac sa malebnou krajinou v príjemnej polohe za riadidlami uvažujem komu by som ju zveril a dal do tých správnych rúk aby sa ukázala naplno. Po pár minútach mám jasno - „Ona je motorkou s ktorou by bol na ceste spokojný aj samotný rímsky cisár Max!“. Zažívate na nej pocity ktoré poznáte iba z počítačových hier. Zrýchlenie je čistá mágia. Vibrácie od motora sa mi do 15 minút ozývajú aj v pravej ruke, ktorá mi začína brnieť. Možno si budete ťukať na čelo, ale motorka pre mňa tým získava na charaktere.

Pokus sa s ňou postupne zžiť bola pre mňa novou výzvou. Práve v týchto chvíľach sa pokúšam nasať všetku tu vášeň, ktorá poháňa mnohých z nás. Aspoň na chvíľu sa snažím dosiahnuť rýchlosti, ktoré boli pre mňa doteraz nepredstaviteľné.

Podvozok je skvelý. Stačí iba premýšľať o tom, ako čeliť zákrute, a v okamihu ste už v nej, naviac šialenou rýchlosťou. „Teraz alebo nikdy“, je tu vlásenka za obcou Vlastiboř. Skopnúť dve rýchlosti tesne za sebou, nechať otáčky dotknúť sa vyšších otáčkových spektier a razom ste bližšie k bohu. Tieto otvorené úseky prelietavam s gráciou a náklonom, za ktorý by som sa na fotke nemusel vôbec hanbiť. „Ešte pár zákrut, ešte pár prejazdov a bude koniec“. Pomyselné ťahanie čerta za chvost končí odovzdaním motorky a presvedčením, že jej výkonu ešte nie som hoden.

#be a racer

Je vždy vzrušujúce prehliadať si aj s odstupom času snímky z tejto jazdy. Tisíce spomienok sa mi vracia v hlave, nielen pre mnohé pocity spojené s jazdou, ale ak kvôli tomu aká je a odkiaľ pochádza. Znovu a znovu prichádzam k úvahe, že motorka ani nepatrí na tento svet, resp. na svet bežných ciest. Beštia vypustená z vývojového oddelenia Aprilia Racing sa moc podarila. Aprilia ponúka skvelú kampaň „#be a racer“ v ktorej vás svojimi športovými modelmi vťahuje do života pretekára. Kúpte si Tuono a to vás bezpochyby vystrelí priamo do tejto spoločnosti. Avšak dobre zvážte, či na to už skúsenostne máte.

MODEL: Aprilia Tuono V4 E5
ROK: 2021
VÝKON: 175 koní
CENA: 429 900 CZK



Další články z rubriky

  • Šeri testuje - Ducati Monster 1100 EVO – Dlouhodobý test
  • Šeri testuje - Aprilia Tuono 660 E5
  • DRN & Přestavby z pravěku I

Kam dál

  • Motorbike 10/2024
  • Hvězdné Dymokury!
  • Motorbike 9/2024