Šeri testuje - MV Agusta Brutale 800 RR Dragster
vydáno 28. 8. 2020, text Šeri
Priatelia neviem, ako to máte vy, no pre mňa slovíčko MV Agusta znamená 4
vystrčené trubky pod sedlom a strieborno-červené lakovanie modelu F4
750… Panečku, tá motorka sa kedysi v tejto malej motocyklovej fabrike,
ale pekelne podarila. Je fajn sledovať, že MV Agusta sa nevzdáva a
pripravuje podobné klenoty až do dnes.
Je to prosté, zviesť sa na legendárnej značke, ako je táto sa nestáva
každý deň. Pre mňa to bola jedna motocyklová méta, ktorú som chcel
zdolať. Prvý kontakt a šanca sa zviesť bohužiaľ stroskotala na počasí a
ja som pomaly stratil nádej, že sa na MV Aguste tento rok ešte zveziem.
Motivácia vyraziť do MCF Slušovice tento krát bola za inou, japonskou
motorkou. No už pri jej preberaní na test ma čakalo veľké prekvapenie.
Pohľad k servisného vjazdu sa rovnal prežitému snu. Tam som ju znova
uvidel. Ako vyráža z garáže, s iným pilotom, v trochu triezvej no
napriek tomu neodolateľnej čiernobielej kombinácií. MV Agusta Brutale
800 RR Dragster.
Trojválcový zvuk si nepomýlite s ničím iným na svete a tie drátené
kolesá… Že by dnes druhá šanca a takto po náhode? „Dokončíme hodinkový
test Katany a uvidíme“, znie odo mňa naoko rozumne, no moje srdce začalo
byť od tohto okamžiku nejak rýchlejšie. Test Katany bol úspešne za
nami, formality okolo výjazdu na Brutalke boli vybavené a mohlo sa ísť
na vec.
Nebudem vám vôbec klamať, po nasadnutí sa pocity vo mne miešali vo
veľkom. Úcta, zodpovednosť, splnený sen, rešpekt, pokora… Natiahnuté
rukavice kontrolujem asi trikrát podobne ako remienok prilby. Stačilo
však naštartovať a všetky pocity premohla túžba užiť si nasledujúcu
hodinku naplno. Prirovnal by som to k mladému hokejistovi, ktorý uspeje
na drafte NHL a oblieka si dres práve toho svojho vytúženého klubu. Sklo
na prilbe sa zaklapáva, posledná kontrola priateľky za mnou či sa drží
pevne a hodina môjho života môže začať. Opona padá, premiéra začína,
pódium je naše..
Je úžasný slnečný deň. Na krásne zatočenej ceste prítmí Luhačovických
lesov sa cíti doma, ako Apu v Kwik-E-Marte. Cesta je miestami mokrá no, i
tak to človeku nedá. „Hlavne opatrne chlapče, nechceš to tu zahodiť“.
Už prvé metre naznačujú, že pochádza z rúk majstrov vyhlásenej pasty s
rajčatovou omáčkov a parmezánu. Tu hold končí pohoda uhladených
japonských motoriek. Aby ste ma nechápali zle, japosné motorky sú super.
Len tieto talianske krásky ma k sebe proste priťahujú svojim nesporným
charakterom. Po prvých 100m tam sádzam 2-ku cez quickshifter a kvalt
okamžite vypadne. „Aha musí sa na ňu tvrdšie, po závodnicky“. Hneď
vidím, že si v sebe nesie aj po toľkých rokoch srdce závodných špeciálov
Giacomo Agostiniho.
Náklony striedajú krátke rovinky. Fun factor letí hore. Motor rýchlo
rozohráva svoju diabolskú symfóniu a zvuk sa razom rozlieha do diaľky
pomedzi stromy. „Bože to je nášup!“. Závodný pocit iba rozširuje
spomínaný quickshifter a človek sa v okamžiku cíti, že je súčasťou
závodného paddocku. Je úžasné, že nám toto dokážu i v dnešných prísnych
euronormách motorky dať. A všetko v továrnom prevedení. Celé to je stále
prekvapivo kultivované, balík emócií zabalený v kompaktnom balení.
Ladený výfuk by motorke určite pomohol a človek by isto po výjazde
zatváral garáž s pocitom, že čoskoro preberie na krk zlatý veniec za
prvé miesto v závode. Záleží, ale na každého chuti. Ani sériové
prevedenie s troma výfukmi nad sebou nie je zlé.
Budete sa možno čudovať ale motorka je vlastne i použiteľná na bežnú
jazdu, nielen na tú športovú. Môžete namietať, že nie je kam pripnúť
kufre, nádrž je plastová a pod… Od toho cestovať na dlhé diaľky tu sú
iné motorky. V kategórií naháčov so športovým charakterom podobné
ambície čakať nemôžeme. V rámci svojho segmentu robí, čo môže. Brzdy
fungujú skvelo, ovládacie prvky sú pekne v dosahu. Dnes tak obľúbené
zrkadlá v závažíčkach dávajú solídnu informáciu o dianí za vami. A
vyzerajú parádne… Motorku opticky rozširujú a už na stojane k nej
pristupujete s rešpektom.
Sedí sa na nej fajn. Miesta na rozdávanie tu pravda nie je mnoho, no ku
pamӓtnej Kawasaki ZXR750 s náfukmi airboxu, ako rúry od vysávača má
ďaleko. Prístrojový panel je možno strohejší v porovnaní s konkurenciou,
no tu mi to akosi sedí tak, ako to je. Rýchlosť, otáčky, zaradený
prevodový stupeň, informácia o palivovej mape je zobrazený na LCD
displeji, doplnený o farebné ikonky ako smerovky, mazanie v dolnej
lište… Čo ma rozosmialo je, že neutrál sa neoznačuje bežným písmenom N,
ale nulou. Proste Taliansko.
V dolnom poli otáčkomeru je prekvapivo uhladená a motor neprotrestuje v
pomalých rýchlostiach, ako som možno čakal. Hmm, nie sme tu, ale predsa
úplne od toho, aby sme skúšali elasticitu motora v rozjazde na 6-tku z
obce… Je to športová motorka pre radosť. Ten motor chce svoje otáčky od
6.000 a zatáčky. Po vytočení plynu sa ozýva spomínaný zvuk večne
hladného trojválca, krátky rázvor posiela motorku nekompromisne do
zákrut a život znova dostáva zmysel. Za výkonom je, ale skutočne treba
ísť, vyššie a aj keď sa jedná o objem 800 ccm.
Pohľadom dizajnu je vidno kladený cit na detail. Názory sa budú isto
deliť na 2 skupiny – buď ju máte radi alebo nie. Je zrejmé, do ktorej
skupiny sa radím. Spomínané lakovanie je podľa mňa možno až moc
decentné. Myslím si, že pekná červená či žltá v kombinácií s čiernou by
sa sem hodily viac. Asi otázka vkusu každého, čo by sa páčilo vám?
Agresívnych detailov je tu toľko, že by sa mohlo iným výrobcom čosi
venovať a stále by tu toho ostalo dosť. Všimnite si pekne dizajnovo
dotiahnut�� nádobky na kvapaliny či zadné svetlo. Je to dizajnový skvost.
Kolesá dávajú športovým motorkám nový rozmer a asi si nespomeniem na
iný športový model s drátami. Mohli by ste u seba v garáži u nej stáť
niekoľko hodín a zaručene by ste našli niečo nové.
Zadné stupačky sa celé sklápajú pod sedlovku, takže nerušia dojem
agresívneho naháča pre jedného jazdca. Sedlo je síce krásne, no celkovo
je tvrdé, ako doska a hlavne pre spolujazdca neprináša už od pohľadu
úplne dobré správy. „Slečny, tu sa zrejme každá nezveziete“. Z dizajnu
by som ešte určite spomenul vykrojené miesto pod sedlom jazdca, ktorým
prestrčíte v pohode celú dlaň. Pokračovať by sa v podobnom duchu dalo
ešte dlho.
Koniec nášho spoločného predstavenia je tu a ja si to musím usporiadať v
hlave. Tá motorka je proste zložitá. Robert Louis Stevenson to vo
svojej novele zrejme vystihol úplne presne. Obdobne ako na Brutalke, z
doktora Jekylla sa razom stáva Mr. Hyde. Určite ten príbeh aspoň trochu
poznáte. Navonok uhladený, dobre postavený muž, ktorý občas cíti, že
bojuje medzi dobrom a zlom vo svojom vnútri, čo vedie k častému boju
medzi jeho dvojakými osobnosťami. Nie je radno prenechať nadvládu pánovi
Hyde, pretože dokáže byť niekedy až šokujúco zlý. Tento prejav MV
Agusta Brutale 800 RR Dragster dokonale vystihuje.
MODEL: MV Agusta 800 RR Dragster
ROK: 2020
VÝKON: 140 koní
CENA: 501 000 CZK