Šeri testuje - Ducati Monster +

vydáno 27. května, text Šeri

Diskutabilný Ducati Monster. Ten nesmel chýbať hneď na úvod testovacej sezóny 2021. K modelu označovanému ako Monster + (predný štítok a zadná krovka sú doplnkovou výbavou oproti základnému modelu) som sa dostal na Ducati dňoch. Už na prvý dojem je to šmrncovná motorka.

Svojim dizajnom ohromuje zmyslom pre detail, aspoň pre mňa. Dominantou je predné svetlo. Trochu pripomína MV Agusty, a mne sa veľmi páčilo. Je to jedna z vecí, ktorá vám padne hneď do oka. Predné svetlo je skvostné. Svetlu umne sekundujú predné číre smerovky zakomponované do oblasti pod nádržou. Tak si predstavujem moderný stroj roku 2021! Ostal tu (bohužiaľ) aj novodobo prítomný, podivný predný blatník, ktorý poznáme už z modelu 821 (ktorý v ponuke výrobcu Ducati spoločne s modelom 797 končí a nový Monster ich nahradzuje). Asi si na ten kačací zobák už pomaly zvykám. Trochu rušivo na mňa ale stále pôsobí. Nemôžem si pomôcť. Doplnková výbava v podobe štítku a zadného krytu sedla ala „monoposto“ sa dá dokúpiť aj na základný model a motorke moc pristane.

Vyhotovenie nálepiek aj farebná kombinácia Aviatir Grey pokračuje v načatej optickej modernosti a sviežosti. Nálepky síce nebudia dojem že vydržia až do smrti (už ľahkým pohľadom je vidieť, že nie sú zalakované), vzhľadovo sa mi k motorke hodili náramne. Červené kolesá pekne doplňovali svieži imidž tohoto mladíka v rodine Monster.

Čím dlhšie sa nad ním zamýšľam, tým viac ho chápem. Je moderný, je nový, a asi to odzrkadľuje aj kampaň do Ducati, kedy na promo materiály posadili do sedla Michaela Rinaldiho, nováčika továrneho tímu Aruba Racing v padocku SBK.

Po zoznámení sa s funkciami palivových máp a krátkou inštruktážou sa môže konečne otočiť za plyn. Palivové mapy, tie sú celkovo 3 – Urban (znížený výkon na 75 koní), Touring (plný výkon pocitovo tupšia odozva plynu) a Sport (plný výkon priama odozva plynu). Testovaný Monster + bol dodaný v jednosedadlovej verzií, spolujazdkyňa tak musela bohužiaľ ostať v paddocku. Prvé pocity, už po pár oblúkoch, vykrúžených slalomom medzi šípkami na ceste, mi do hlavy suverénne vtlačia presvedčenie, že Ducati sa podarilo novým Monstrom vytvoriť doslova meč, brilantne krájajúci zákruty všemožných polomerov.

Mimoriadne vydarený digitálny TFT displej (plnofarebný s rozmerom 4.3 palca) ukazuje všetko potrebné prehľadne a logicky. Tu Ducati siahla správnym smerom. Prepínanie spomínaných palivových módov je možné aj za jazdy, dlhším podržaním tlačidla smeroviek, následne kolískovým voličom daného režimu, znova dlhšie pridržanie smeroviek a zaklapnutie plynu. Všeobecne, všetky ovládacie prvky sú príjemne dostupné a dobre sa ovládajú.

Cesta sa pomaly rozmotáva mimo obec a ďalšie svižne zdolané kilometre na novom Monstri pribúdajú. Narastá i moja istota. Z pomysleného meča sa stáva štít. Svojimi schopnosťami vám bezpečne kryje chrbát a napomáha jazdcovi zažiť možno ten najlepší výjazd novej sezóny. Dokazuje to svojimi schopnosťami – brzdy sú naozaj skvelé, podvozok krásne hravý, spojka ide zľahka, ovládanie je ultraľahké. Jazda na nej je udalosť. Zaradiť, pridať, preradiť, a stále dokola. Slnko ma cez otvorený priezor prilby pekne hreje do tváre a okolie testovacej trasy je ako z básne od Roberta Frosta. A do toho ten božský obojstranný quickshifter. Pri podradení medzi-plynom krásne odfúkne do výfuku. Funguje spoľahlivo nad 4.000 otáčok (po touto hranicou už citeľne trhne celou motorkou), ale najlepšie sa isto cíti nad 7.000 otáčok.

A kde myslíte, že sa jazdilo? Áno, na skúšobný okruh nás privítali staré známe zákruty okolia Luhačovíc... Je to skvelá trasa, skutočne. Na takýto typ motoriek ako stvorená. Najviac asi obľubujem jej strednú časť, pred obcou Horní Lhota. Tu sa cesta striedavo dvíha a zase zvažuje, cez krásne rýchle preklapávačky s pravidelným polomerom. Dalo by sa tu jazdiť stále a neomrzelo by vás to. Monster 2021 tu vynikol dokonale. Vo vydarených spätných zrkadlách s dobrou polohou, stále stíham sledovať, či sa niekomu náhodou nepodarilo udržať nastolené tempo. Z brilantnej prevodovky sa pri zrýchľovaní ozýva jemné cvakanie a pri podhadzovaní z výfuku krásne zadunenie. A v žalúdku cítim akési permanentné jemné chvenie. Božské! „Tie zákruty sú skutočne niečo“, ozýva sa mi z prilby. Je to tu miestami ako na predĺženej verzií okruhu Brands Hatch. Úplne ju vidím ako by sa nekompromisne valila rovinkou Brabham Straight a následne by bola po boku v súboji s Michaelom Rutterom úplne posledná na brzdách pod Hailwoods Hill...

Odvrátená strana toho všetkého dobrého je to, že povestná surovosť modelovej rady je nenávratne preč. V porovnaní so starými modelmi Monster je charakterovo úplne iná. Ťažko povedať, či je to zle. Ja myslím, že nie. Keby sme žili v ideálnom svete, zachoval by som radu Monster s burácajúcim Véčkom, a vytvoril počnúc týmto modelom, akúsi novú radu „moderných“ Monsterov. Nazvime to asi pokrok ktorý sa nedá zastaviť. To čo nám Ducati pripravila týmto modelom.

Motor Testastretta 11 o objeme 937 kubíkov sa viac podobá prejavu radového štvorválca, ako V2. Točivý charakter ho smelo ženie do otáčok a nad 8.000 narazíme na charakter čistého závodného špeciálu. Pod 4.000 je tiež použiteľný, necuká a je kultivovaný. Pri pohľade naň, stratil trochu toho charakteru priznaných desmo-rozvodov a trubkového rámu. Naopak získal na uhladenosti detailov a krycie plasty sa mi páčili. Nenašiel som tu nič rušivého (čo sa nedá povedať napr. o modeli Yamaha XSR900 kde ma z prednej krabičky na ráme šlo doslova poraziť – pritom tak nádherný stroj to je). Trubkový rám „Trellis“ je po novom nahradený vpredu plne hliníkovým rámom inšpirovanom super športovým Panigale. Zadný rám je pripojený priamo k motoru.

Prejav výfuku je mdlý. Vzhľadovo sa moc podaril, a svojimi šikmo zakrojenými koncovkami sa hodí k charakteru motorky. Zvukové normy sú na nás bohužiaľ ale neúprosné. Ani nedúfam, že by sa stará doba burácajúcich motorov už v sérií zase vrátila.

Poslednou vecou ktorá trochu zamrzí, je že znova chýba jednoramenná kyvka vzadu. To tu už predsa raz u Ducati bolo, s modelmi 749 či 999 a neuchytilo sa to.

Po príjazde som plný dojmov, a mám pocit, že výjazd na testovací okruh bol hrozne dávno. To je jednoznačne známka plnej náruče dobrých pocitov. Je to ako výlet, na ktorý vyrazíte ráno a večer sa vám zdá, že ste naň vyrážali snáď už pred týždňom... Monster pre rok 2021 je naozaj dobrý. Nemusíte byť zrovna Ruben Xaus aby ste jeho potenciál využili, je priateľský ale jeho 111 koní nedá nič zadarmo. Hlavne nad 8.000 otáčok.

MODEL: Ducati Monster +
ROK: 2021
VÝKON: 111 koní
CENA: 309 000 CZK



Další články z rubriky

  • Drnovy testy z pravěku - Yamaha FZS 600 S Fazer
  • Drnovy testy z pravěku - Honda CBR 600 F
  • Šeri testuje - Ducati Super Sport 950 S

Kam dál

  • (Ne)poznané zaujímavosti Ducati - MONSTER, STREETFIGHTER, HYPERMOTARD & DIAVEL
  • Motorbike 7-8/2021
  • Zabudnuté tímy MotoGP – Team Luis d'Antin MotoGP