Šeri testuje - Suzuki Katana 1000

vydáno 30. 11. 2020, text Šeri

Podobných motoriek akou bola pôvodná Katana, pomenovaných po brilantnom zakrivenom samurajskom meči, nie je mnoho. Inovatívnou sa stala hlavne vďaka odvážnej kapotáži, vo svojej dobe nevídanej. Nová Katana ma zaujímala už od doby kedy ju Suzuki ambiciózne predstavila svetu. Comebacky sa nemusia vždy úplne podariť, ale ľudia to proste milujú.

Projekt ako tento, to bol podľa mňa osobne veľmi zaujímavý vnútro továrenský súboj. Myslím si, že si dali jasnú úlohu – hlavne to nepokašlať a pripraviť veľkolepý návrat, ako sa patrí. Suzuki na to šla, ale veľmi chytro. Zobrala to najlepšie, čo v skladoch dielov mala a začal sa rodiť projekt novej Katany.

Toto sú tie dni, kedy rána sú chladné, ale sú predzvesťou dokonalého dňa. Ešte na stojane pred samotným výjazdom sa na ňu chvíľu zadívam. Je taká ako na obrázkoch. Váha opticky nahrnutá ku prednému kolesu, pôsobí týmto postojom trošku nasrato – vyzerá to skvele. Vyžaruje na mňa celkovo retro štýl, ale nie v zlom. Ak bol toto zámer Suzuki, vydaril sa perfektne. Postupne sa zameriavam aj na jej detaily. Musím oceniť v prvom rade lakovanie a jeho odkazy na minulosť. Červený nápis na nádrži vyzerá presne ako kedysi. Dokonca i tá preliačená linka na boku nádrže je skoro identická s tou na pôvodnom mieste. Predné svetlo tiež stále vyzerá ako prekotená krabica od pomarančového džúsu vsadená do kapotáže. Odkazov na predošlú „babičku“ Katanu nájdeme dostatok. Lakovanie navyše pôsobí dojmom, že niečo vydrží a vyzerá to na poctivé dielenské spracovanie.

Sú tu i moderné prvky. Smerovky sú pekné a vkusné, žiadne oranžové štvorce vystrčené do strán k videniu na pôvodnom modeli. Zadné svetlo vyzerá podobne ako motory vesmírnej lode Enterprise kapitána Picarda. Tu dostáva nová znovuzrodená legenda rozhodne plusové bodíky. Značka, tá je moderne uchytená na kyvku. Nevychádza tak priamo z podsedlovky, zadná časť pod sedlom je tým opticky odľahčená.

Motor už pekne beží a môže sa vyraziť. Je zaujímavé sledovať, ako sa pocit z motorky mení po bezprostrednom presadnutí z inej motorky. Konkrétne, presadal som na ňu z mojej Ducati 1100 EVO a posed sa zdá byť dosť odlišný, s rukami divne hore. Nie je to, ale nepohodlné, rušivé... Je to iné. Po príjazde z testovacieho okruhu do zastúpenia MCF v Slušoviciach prehlasujem, „Sedí sa na nej ako na záchode“. Ale asi to dáva zmysel a človek to dostane po chvíli do ruky.

„Ufff“, motor z GSX-R 1000 rok 2005 má formu atléta v súťažnej sezóne. Má ohromnú schopnosť zabrať v správny okamžik. Zvuk je aj na pomery sériových koncoviek celkom sýty. Dostať sa za hranice povolenej rýchlosti nebolo snáď nikdy jednoduchšie. Deje sa to všetko pekne akčne, ale akoby zároveň v podivnom kľude. Je to ako direkt presne na bradu od boxera, no však v mäkkých rukaviciach, navyše potiahnutých bavlnou. „Kurnik, to je pohodička“, vravím si asi po kilometri. Človek iba žasne aká ona vie byť aj napriek ohromným výkonom, uhladená.

Nikdy som nebol na Nordschleife ale verím, že to tam je dosť podobné ako dnes. Vôňa vzduchu z lesov predmestia Zlína mi dodáva odvahu a jazda na zakľukatenej ceste sa mení na jeden zo životných zážitkov. „Prečo nerobia takéto motory všetci?“. Má výborný prejav typickou s výkonovou špičkou štvorvalca. Otočíte plynom a máte slušný problém o nej prestať neustále premýšľať.

Ďalšie časti motorky nezaostávajú. Brzdy sú vysoko účinné. Prevodovka radí pekne a presne. Iné by som, ale u Suzuki ani nečakal. „Výborná práca Katana San!“

Skúšal som akým spôsobom sa motor zachová pri pohľade na elasticitu. Zaberá ochotne a i obligátny test, z obce na 6-ku bol dobrý. Tu si človek príde pri reakciách motora na svoje i v prípade, že by sa vybral na dlhšiu cestu. Motor to znesie. Sedlo taktiež neprotestuje dlhšiemu cestovaniu a spolujazdec sa zdá byť veľmi spokojný aj so svojim kúskom sedačky. Že by sa mala BMW GS začať triasť? To úplne nie. Zvláda i predošlé spomínané cestovateľské ambície, ale, kde je Katana úplne doma je (bezpochyby i vďaka pôvodu motoru z GSX-R K5), vrchné pole otáčkového pásma. Po vytočení plynu letí suverénne vpred a koniec vrchnej, už zvislej časti otáčkomeru, je stále v nedohľadne. Tam má úplne najviac sily. Bežným jazdcom bude stačiť do 8-9.000, ďalej je to už pre poriadnych rýchlikov.

Vykúšal som i jeden povedzme „žartovný“ test s prevodovkou a motorom. Dal som za 3 a skúšal či to vystačí na bežné jazdenie. A vystačí. V meste bez akejkoľvek cukavej reakcie, za obcou sa motor pekne pozbieral a šlo by to hravo aj za hranicu povolenej rýchlosti. Keby sa vám zrovna dnes nechcelo moc radiť, pri výjazde na Katane vlastne nemusíte :).

Jej prístrojový panel sa v testoch novinárov často kritizuje. Že nabieha zbytočne dlho, že je neprehľadný, že vyzerá trochu ako kalkulačka. Myslím si, ale, že trochu bez dôvodu. Mne príde úplne v pohode. Poteší veľký ukazovateľ zaradenej rýchlosti. Otáčkomer sa trochu divne kľukatí, ale v podstate dáva dobrú informáciu pre jazdca. Rýchlomer je tam, kde by som ho čakal, ikonky po stranách displeja sú pekne čitateľné. Bonusom je malá tabuľka s nápisom a logom na uchytení trúbky riadítok. Tu sa na detaily myslelo. Za mňa rozhodne tak, ako by to malo byť.

Zaujímavá dilema táto motorka. Aké je to doletieť na mesiac? Nevedno, týmto zážitkom sa tomu ale dosť priblížite. Pocit z nej je i napriek tomu všetkému, taký, celkovo uhladený. Čo je taktiež treba povedať je, že v prípade, kedy budete chcieť ísť na pohodu, nedostanete košom.

Ťažko sa jej niečo vytýka. Pokiaľ sa niečo nájde, budú to maličkosti, ktoré jej hravo odpustíte. Oproti európskym strojom je to celé kľudné a vyrovnané, pianko. Motorka zvláda všetko výborne a vy si jazdu plne užívate bez rušivých vecí okolo.

Zamysleným pohľadom do katalógu dnešných nových motoriek dlhšie premýšľam, kam ju zaradiť. Povedal by som, že zrejme do kategórie imidžových naháčov. Diavel či CB1000R Neo Sports Café by mohol byť priamy konkurent.

Úplne to vidím priatelia. V nedeľu, po vzhliadnutom závode Motogp, prehodiť nohu cez sedlo, obliecť kevlarky s koženou bundou a vyraziť na svižnú stovku kilometrov. To sú zrejme ciele, ktoré s ňou budete najčastejšie podnikať, tie sú jej najviac blízke. Po zastavení na námestí vášho rodného mesta, pozornosť určite vzbudí. O to by som sa nebál. Jej vzhľad je tak nevšedný... Pohľady k sebe vďaka vychýreným detailom či svojmu odkazu na minulosť vždy pritiahne.

MODEL: Suzuki Katana 1000
ROK: 2020
VÝKON: 150 koní
CENA: 309 900 CZK



Další články z rubriky

  • Šeri testuje - Ducati Monster 1100 EVO – Dlouhodobý test
  • Šeri testuje - Aprilia Tuono 660 E5
  • Šeri testuje - Aprilia Tuono V4 E5

Kam dál

  • Motorbike 3/2024
  • Motorbike 1-2/2024
  • Motorbike Katalog motocyklů, skútrů a čtyřkolek 2024