Šeri testuje - MV Agusta Brutale 800 RR Dragster

vydáno 28. srpna, text Šeri

Priatelia neviem, ako to máte vy, no pre mňa slovíčko MV Agusta znamená 4 vystrčené trubky pod sedlom a strieborno-červené lakovanie modelu F4 750… Panečku, tá motorka sa kedysi v tejto malej motocyklovej fabrike, ale pekelne podarila. Je fajn sledovať, že MV Agusta sa nevzdáva a  pripravuje podobné klenoty až do dnes.

Je to prosté, zviesť sa na legendárnej značke, ako je táto sa nestáva každý deň. Pre mňa to bola jedna motocyklová méta, ktorú som chcel zdolať. Prvý kontakt a šanca sa zviesť bohužiaľ stroskotala na počasí a ja som pomaly stratil nádej, že sa na MV Aguste tento rok ešte zveziem. Motivácia vyraziť do MCF Slušovice tento krát bola za inou, japonskou motorkou. No už pri jej preberaní na test ma čakalo veľké prekvapenie. Pohľad k servisného vjazdu sa rovnal prežitému snu. Tam som ju znova uvidel. Ako vyráža z garáže, s iným pilotom, v trochu triezvej no napriek tomu neodolateľnej čiernobielej kombinácií. MV Agusta Brutale 800 RR Dragster.

Trojválcový zvuk si nepomýlite s ničím iným na svete a tie drátené kolesá… Že by dnes druhá šanca a takto po náhode? „Dokončíme hodinkový test Katany a uvidíme“, znie odo mňa naoko rozumne, no moje srdce začalo byť od tohto okamžiku nejak rýchlejšie. Test Katany bol úspešne za nami, formality okolo výjazdu na Brutalke boli vybavené a mohlo sa ísť na vec.

Nebudem vám vôbec klamať, po nasadnutí sa pocity vo mne miešali vo veľkom. Úcta, zodpovednosť, splnený sen, rešpekt, pokora… Natiahnuté rukavice kontrolujem asi trikrát podobne ako remienok prilby. Stačilo však naštartovať a všetky pocity premohla túžba užiť si nasledujúcu hodinku naplno. Prirovnal by som to k mladému hokejistovi, ktorý uspeje na drafte NHL a oblieka si dres práve toho svojho vytúženého klubu. Sklo na prilbe sa zaklapáva, posledná kontrola priateľky za mnou či sa drží pevne a hodina môjho života môže začať. Opona padá, premiéra začína, pódium je naše..

Je úžasný slnečný deň. Na krásne zatočenej ceste prítmí Luhačovických lesov sa cíti doma, ako Apu v Kwik-E-Marte. Cesta je miestami mokrá no, i tak to človeku nedá. „Hlavne opatrne chlapče, nechceš to tu zahodiť“. Už prvé metre naznačujú, že pochádza z rúk majstrov vyhlásenej pasty s rajčatovou omáčkov a parmezánu. Tu hold končí pohoda uhladených japonských motoriek. Aby ste ma nechápali zle, japosné motorky sú super. Len tieto talianske krásky ma k sebe proste priťahujú svojim nesporným charakterom. Po prvých 100m tam sádzam 2-ku cez quickshifter a kvalt okamžite vypadne. „Aha musí sa na ňu tvrdšie, po závodnicky“. Hneď vidím, že si v sebe nesie aj po toľkých rokoch srdce závodných špeciálov Giacomo Agostiniho.

Náklony striedajú krátke rovinky. Fun factor letí hore. Motor rýchlo rozohráva svoju diabolskú symfóniu a zvuk sa razom rozlieha do diaľky pomedzi stromy. „Bože to je nášup!“. Závodný pocit iba rozširuje spomínaný quickshifter a človek sa v okamžiku cíti, že je súčasťou závodného paddocku. Je úžasné, že nám toto dokážu i v dnešných prísnych euronormách motorky dať. A všetko v továrnom prevedení. Celé to je stále prekvapivo kultivované, balík emócií zabalený v kompaktnom balení. Ladený výfuk by motorke určite pomohol a človek by isto po výjazde zatváral garáž s pocitom, že čoskoro preberie na krk zlatý veniec za prvé miesto v závode. Záleží, ale na každého chuti. Ani sériové prevedenie s troma výfukmi nad sebou nie je zlé.

Budete sa možno čudovať ale motorka je vlastne i použiteľná na bežnú jazdu, nielen na tú športovú. Môžete namietať, že nie je kam pripnúť kufre, nádrž je plastová a pod… Od toho cestovať na dlhé diaľky tu sú iné motorky. V kategórií naháčov so športovým charakterom podobné ambície čakať nemôžeme. V rámci svojho segmentu robí, čo môže. Brzdy fungujú skvelo, ovládacie prvky sú pekne v dosahu. Dnes tak obľúbené zrkadlá v závažíčkach dávajú solídnu informáciu o dianí za vami. A vyzerajú parádne… Motorku opticky rozširujú a už na stojane k nej pristupujete s rešpektom.

Sedí sa na nej fajn. Miesta na rozdávanie tu pravda nie je mnoho, no ku pamӓtnej Kawasaki ZXR750 s náfukmi airboxu, ako rúry od vysávača má ďaleko. Prístrojový panel je možno strohejší v porovnaní s konkurenciou, no tu mi to akosi sedí tak, ako to je. Rýchlosť, otáčky, zaradený prevodový stupeň, informácia o palivovej mape je zobrazený na LCD displeji, doplnený o farebné ikonky ako smerovky, mazanie v dolnej lište… Čo ma rozosmialo je, že neutrál sa neoznačuje bežným písmenom N, ale nulou. Proste Taliansko.

V dolnom poli otáčkomeru je prekvapivo uhladená a motor neprotrestuje v pomalých rýchlostiach, ako som možno čakal. Hmm, nie sme tu, ale predsa úplne od toho, aby sme skúšali elasticitu motora v rozjazde na 6-tku z obce… Je to športová motorka pre radosť. Ten motor chce svoje otáčky od 6.000 a zatáčky. Po vytočení plynu sa ozýva spomínaný zvuk večne hladného trojválca, krátky rázvor posiela motorku nekompromisne do zákrut a život znova dostáva zmysel. Za výkonom je, ale skutočne treba ísť, vyššie a aj keď sa jedná o objem 800 ccm.

Pohľadom dizajnu je vidno kladený cit na detail. Názory sa budú isto deliť na 2 skupiny – buď ju máte radi alebo nie. Je zrejmé, do ktorej skupiny sa radím. Spomínané lakovanie je podľa mňa možno až moc decentné. Myslím si, že pekná červená či žltá v kombinácií s čiernou by sa sem hodily viac. Asi otázka vkusu každého, čo by sa páčilo vám? Agresívnych detailov je tu toľko, že by sa mohlo iným výrobcom čosi venovať a stále by tu toho ostalo dosť. Všimnite si pekne dizajnovo dotiahnuté nádobky na kvapaliny či zadné svetlo. Je to dizajnový skvost. Kolesá dávajú športovým motorkám nový rozmer a asi si nespomeniem na iný športový model s drátami. Mohli by ste u seba v garáži u nej stáť niekoľko hodín a zaručene by ste našli niečo nové.

Zadné stupačky sa celé sklápajú pod sedlovku, takže nerušia dojem agresívneho naháča pre jedného jazdca. Sedlo je síce krásne, no celkovo je tvrdé, ako doska a hlavne pre spolujazdca neprináša už od pohľadu úplne dobré správy. „Slečny, tu sa zrejme každá nezveziete“. Z dizajnu by som ešte určite spomenul vykrojené miesto pod sedlom jazdca, ktorým prestrčíte v pohode celú dlaň. Pokračovať by sa v podobnom duchu dalo ešte dlho.

Koniec nášho spoločného predstavenia je tu a ja si to musím usporiadať v hlave. Tá motorka je proste zložitá. Robert Louis Stevenson to vo svojej novele zrejme vystihol úplne presne. Obdobne ako na Brutalke, z doktora Jekylla sa razom stáva Mr. Hyde. Určite ten príbeh aspoň trochu poznáte. Navonok uhladený, dobre postavený muž, ktorý občas cíti, že bojuje medzi dobrom a zlom vo svojom vnútri, čo vedie k častému boju medzi jeho dvojakými osobnosťami. Nie je radno prenechať nadvládu pánovi Hyde, pretože dokáže byť niekedy až šokujúco zlý. Tento prejav MV Agusta Brutale 800 RR Dragster dokonale vystihuje.

MODEL: MV Agusta 800 RR Dragster

ROK: 2020

VÝKON: 140 koní

CENA: 501 000 CZK



Diskuze k článku

Killbill 10. září
Pekny bike. Asi jsi nestihl zjistit kolik zere vid? 🙂

Další články z rubriky

  • Šeri testuje - Triumph Bonneville T120
  • Šeri testuje - Honda CB1000R Neo Sports Cafe

Kam dál

  • Šeri - Durris Bikes
  • Šeri - HJC RPHA 11 s vlastným dizajnom
  • Novinka 2021 - Honda CRF1100L Africa Twin