Šeri testuje - Aprilia Tuono 660 E5

vydáno 29. 11. 2021, text Šeri, foto Šeri, Moto Test Camp 2021

Poviem vám, pri úplne prvom pohľade na ňu som si náhle spomenul na tú starú dobrú reklamu Aprilie A-Spirit zo stránok časopisov. Možno sa rozpomeniete aj vy. Ten bláznivý, geniálny Austrálčan Troy Corser opretý o RSV 1000 Mille R. V tej dobe preháňali s Régisom Laconim a Alessandro Antonellom túto nezabudnuteľnú Talianku po pretekárskych okruhoch. Stačí letmý pohľad na Tuono a moje myšlienky sú presne tam... To celé sa na mňa prenáša aj po tých rokoch. Aprilia si drží stále svoje špecifické rysy.

Vraciam sa zo spomienok do prítomnosti a Tuono 660 na mňa vyžaruje silné pocity už na stojane. „Je to vôbec možné, oni tam majú stále tie 3 pásiky na boku nádrže“. Myslím, že to jedna z tých motoriek o ktorej budete po prežitom dni premýšľať ešte aj pred spaním.

Prišla potajomky

Aprilia Tuono 660 prišla na trh celkom nečakane, podobne ako jej sestra RS 660. Odlišuje sa od nej iba inou ergonómiou a inak naladeným motorom... Vznikla, vlastne vďaka vysokému záujmu o väčší model Tuono V4 1100. Tá v segmente naháčov často krát víťazí ako voľba „Top of the Wish Bike“. Pre bežných jazdcov je ale Tuono V4 nákladné, zbytočne silné a príliš radikálne.

Jasným cieľom pri vývoji 660 bolo, aby zostali zachované známe exkluzívne jazdné vlastnosti pri menšom objeme strednej triedy. Vrhá sa tak s natiahnutými boxerskými rukavicami do nabitej kategórie s Yamahou MT-07, Kawasaki Z650, Ducati Monster + alebo KTM Duke 790.

Elektronika prináša náklonové ABS od Bosch a kompletný elektronický balík jazdných asistentov APRC - Aprilia Performance Ride Control. Cez známy TFT displej ponúkne celkovo pӓť jazdných režimov: „Commute“ pre každodenné jazdenie v premávke, športový „Dynamic“ a okruhový „Challenge“. K tomu máte ešte dva kompletne nastaviteľné režimy „Individual“ určený pre cesty a „Time Attack“ smerovaný pre okruh. Ovládanie a ladenie režimov sa deje hviezdicovým ovládačom na ľavej strane riadítok a nie je potreba pri zmene ani zaklopovať plyn. Pre rýchlu zmenu počas jazdy sa využíva špeciálne tlačidlo na pravom palci.

Svetlá sú full LED a jeho tenko zahnuté linky fungujú ako denné svietenie. Plný režim osvetlenia si motorka reguluje sama, pri zhoršených svetelných podmienkach. Za príplatok ponúkajú funkciu prisvietenia do zákrut. Výfuk je vyhotovený tak, že ho vzhľadovo ani nevnímate, a je akoby zasadený do kapotáže v zadnej, spodnej časti. Neviem, či sa mi to úplne páči. Mám radšej tie klasické trubky ako z prvej MotoGP Yamahy M1... Doba je ale inde a centralizácia hmoty určuje aj tieto možno trochu výstredné trendy. Dizajnovo celú motorku navrhol Miguel Angel Galluzzi, slávny tvorca pôvodnej rady Monster u Ducati.

V showroome ju nájdeme v troch farebných schémach - Concept Black, Iridium Grey a úplne nová, atraktívna Acid Gold. Použité sú len tie najlepšie komponenty (pruženie Kaybaba, brzdy Brembo...) a pritom je udržan�� sympatická cena pod 300.000 CZK za novú motorku.

Je tak trochu ako Johnny Fontane

Zaujímavý nápad Aprilie sa uskutočnil s motorom. Známe véčko V4 z RSV a Tuona bolo doslova „rozpolené“ v prednej časti na radový dvojválec. Tuono si tým pádom ponecháva prednú časť motoru RSV4. Spadá tak so svojimi 660 ccm do triedy stredného objemu. A prečo vlastne Aprilia ustúpila od svojho tradičného véčkového strihu? V danej kategórií je radový motor momentálne najžiadanejší, a je i najobľúbenejší u konkurencie (okrem modelu Monster +, ten je síce V2 ale taktiež preberá umiernenejší charakter svojich konkurentov).

Dalo by sa povedať, že týmto krokom je tak trochu ako „Johnny Fontane“. Je uhladená, je šik, jej zvukový prejav znie krásne a aj keď už tak úplne nie je z rodiny (Aprilie boli historicky vždy u veľkých športových motoriek vo V rozložení motora) stále je aj napriek tomu čím je, a čo dokáže, členom „LaFamilia“!

Pretekárske gény v sebe nezaprie

Sedíte športovo, pritom uvoľnene. Vyššie riadidla robia svoju prácu výborne. Človek sa za nimi musí nahnúť iba ľahko. Je to príjemná poloha. Aj nohy sú v pohode. Nezdá sa byť malá ani pre vyššie postavy ako je tá moja, tesne nad 170 cm. Po nasadnutí mi pohľad spadne na prístrojový panel. Pri otočení kľúčika sa spúšťa pútavé intro a novinka mi začína byť moc sympatická. Už v nulovej rýchlosti si totiž pod tlakom detailov pripadám skoro ako ďalší jazdec do partie, z továrenského tímu Aprilia Gresini. Ďalej obdivujem talianske vlajočky nad svetlom, opätovne tri pretekárske pruhy na boku tesne nad rámom. Trefne umiestnené sú nápisy Aprilia Racing a odkazy získaných 54-roch titulov na čele nádrže... Vyzerá to výborne a moc sa mi páči. Rovnako ako ja červené sedlo, ktoré sa tu objavilo snáď prvý krát od dôb Yamahy R1 prvej generácie. Toto je kompletný balík emócií.

Sivý motor sa po naštartovaní prezentoval charizmatickým mechanickým vrčaním a trochu umierneným zvukom vychádzajúcim z jeho nenápadného výfukového potrubia. Motor 660 sa zdal na stojane oproti svojim súrodencom V4 omnoho kultivovanejší. Nie je to už dávno bytie hromov a bleskov Mille 2000 z plagátu A-Spirit, jej zvuk sa podobá skôr prenikavému hlasu Louisa Armstronga.

V diaľke vidím pomyselnú zelenú vlajku znamenajúc otvorenú trať. Môže sa vyraziť naplno. Po rozbehnutí sa už ale ako člen Aprilia Racing necítim... Ja sa ním stávam!

Motorka nebola vybavená rýchlo-radením, čo u moderných motoriek tohto typu už býva zvykom. Jazde to neuberá v žiadnom prípade na atraktívnosti. Prevodovka je jemná a presná. V príjemnej polohe si užívam prvé kilometre. Všetky ovládacie prvky sú pekne v dosahu a na TFT displej je skvelý pohľad. Ostal som u neho v režime cesty, a do traťového vzhľadu som sa nepúšťal. Hmm, je za nami 20 minút ja si musím zvykať na mierne vibrácie do pravej ruky. Táto Talianka vám nedá nič zadarmo a je charizmatická. Nejde u nej ale o žiadny boj za riadidlami. Je prívetivá s výbornou spätnou väzbou od podvozku.

Aj napriek tomu, že sa už od začiatku vyznačuje sofistikovanejšími spôsobmi, tento motocykel je omnoho viac chuligánom, ako by sa mohlo zdať. Ak by vás to ako jazdca dostatočne nepresvedčilo, že Tuono 660 je skvelá a zábavná motorka, prvá tesná zákruta tento názor isto zmení. V zákrutách podvozok drží presnú líniu až za roh. Motor je charakterom točivejší a plný výkon je treba hľadať vo vyššom spektre otáčok. Jeho nástup je pekný a čitateľný. Už odspodu nastupuje s chuťou, no v 6.000 chytá ten správny dych športovca z vývojových stajní Aprilia Racing. Točivý prejav jej ale vyhovuje a motor vás vyzýva sa do vyšších poschodí dosť často.

Veľké predné kotúče Brembo spomaľujú s veľkou dravosťou. V druhej časti testovacieho okruhu sa zákruty otvárajú do väčších polomerov. Následne nezostáva teda nič iné ako otvoriť škrtiacu klapku až na doraz a rozmotať motor tvrdo, až k jeho červenej hranici. Dióda na preradenie je nastavená na 9.500, celkovo je displej vytýčený do 12 tisíc. Už prvých niekoľko sto metrov v svižnejšom tempe mi utkvieva v pamäti, rútiac sa k novým zážitkom. Nečakal som, že to bude tak dobré.

Práve v druhej polke okruhu taktiež pristavujeme aby sme spravili pár fotografií. Znova si vychutnávam do sýtosti detaily jej spracovania. Bočná strana kapotáže prezrádza na oboch stranách kapotáže náznak o aerodynamický pokrok v podobe mini-krídelka.

Jazdu som vo väčšej časti absolvoval so spolujazdkyňou a tak využívam krátkej chvíle pri schovávaní fotografickej techniky na našej zástavke. V tento moment vyrazím na krátku jazdu aj osamote. Musím povedať, že až v tejto chvíli sa ukázala v plnej paráde. Pár rýchlejších zákrut a hlavne pekelne úzku pravú pred jedným z miestnych mostíkov zakrojí 660 s veľkou istotou. „Áno, už mám o nej jasno“. Je najvyšší čas pokračovať zase vo dvojici.

Sme tesne pred cieľom testovacieho okruhu Moto Test Camp, prehľadné zákruty zo záveru trasy trúbia na posledný súboj o nadvládu nad fyzikou. Neoveriť na tomto mieste jej potenciál je rovnaký nezmysel akoby Aerosmith nezahrali na svojom koncerte soundtrack z filmu Armageddon. Pri prejazde ide z podvozku pocit, že by na apexe trafila i ostrúhaný vlas. S nadšeným kvílením výfuku z vyšších otáčkových spektier opúšťame dvojitú vlásenku. „Wav, je to výborné“.

Život nie je o počte nadýchnutí ale o chvíľach ktoré berú dych

Život nie je o počte nadýchnutí ale o chvíľach ktoré berú dych. Je to rovnaké aj s touto motorkou. Čas strávený v jej sedle je bezpochyby výnimočný. Moc som od nej neočakával a o to lepšia jazda to bola. Aprilia to dokázala, aj napriek motorickému odkloneniu od svojej tradície. Ľahkosťou a výbornou cenovkou dokáže nadchnúť každého priaznivca naháčov strednej triedy. A je tak použiteľná. Neoplýva nezmyselným výkonom, ale má ho v zásobe tak akurát.

MODEL: Aprilia Tuono 660 E5
ROK: 2021
VÝKON: 95 koní
CENA: 279 900 CZK







Další články z rubriky

  • Šeri testuje - Ducati Monster 1100 EVO – Dlouhodobý test
  • Šeri testuje - Aprilia Tuono V4 E5
  • DRN & Přestavby z pravěku I

Kam dál

  • Motorbike 6/2022
  • Motorbike 5/2022
  • Motorbike 4/2022