Ahoj Tomáš, úvodom by som Ti rád poďakoval, že si prijal naše pozvanie na rozhovor. Ty si svojho času veľmi úspešne reprezentoval slovenskú pretekársku školu. Dve pódiá z roku 2011 vo svetovej konkurencií Superstock 600, to veľmi pekne ukazuje. Povedzme si ale niečo o Tebe a o Tvojich začiatkoch, kde sa u Teba vzal vlastne sen pretekať na motorkách? V akom veku si začínal?
Prvé preteky som absolvoval keď som mal 8, no jazdiť na motorke som začal o niečo skôr. Priviedol ma k tomu otec. Sen pretekať prišiel v podstate až po čase, keď som bol starší.
Povieš nám, kto Ti pomáhal v úplnom úvode? Mal si nejakého mentora, alebo si sa všetko musel naučiť sám?
V začiatkoch mi dal nejaké rady otec a samozrejme na mňa dozeral. Pri prechode na veľké okruhy na mňa dával pozor Juraj Piskorík a jazdil so mnou kým som si nezvykol na tie väčšie motorky. Potom som sa už všetko učil sám. Mentora som teda žiadneho nemal. Absolvoval som jednu školu jazdy a ešte som čítal jednu knihu o jazdení na motorkách.
Pretekárska technika, vybavenie a pod, to je celkom náročné i po finančnej stránke. Kto Ti pomáhal v tomto smere?
Je to veľmi náročné a v tých najvyšších súťažiach už aj samotné štartovné stojí veľa peňazí. Z veľkej časti to všetko platil otec a mali sme aj pár sponzorov. Najčastejšie rôzny známi a raz ma chvíľu sponzoroval aj Samsung. Po tej našej najlepšej sezóne sme sa snažili o nejakého sponzora, ale žiaľ tu u nás nie je tento šport zaujímavý.
Máš nejakú prezývku ktorú si používal počas pretekárskej kariéry?
Prezývku nemám žiadnu ako malý som mal na kombinéze Tom, ale toto oslovenie som vždy neznášal, neviem prečo.
A čo Tvoj obľúbený pretekár? Bol niekto koho si sledoval a chcel byť ako on?
Nemal som žiadneho extra obľúbeného pretekára. Skôr som držal palce takým čo ma oslovili ako napríklad tento rok Fabio Quartararo.
Mňa by celkom zaujímalo, či si si číslo #19 vybral sám, alebo Ti, ako sa hovorí „prischlo“. Nájdeme za ním aj nejaký príbeh?
Číslo mi tak nejak prischlo, dal mi ho otec. On totiž tiež jazdil, ale enduro a tam mal číslo 9. Keď som začínal ja, číslo 9 už bolo obsadené, tak otec pridal ešte 1 a vzniklo z toho 19. To sa mi, zhodou okolností, nakoniec i veľmi páči.
Keď si začínal s pretekaním, na Slovensku ešte nestál Slovakiaring. To muselo byť dosť náročné, kde zbierať skúsenosti. Ako to vlastne celé bolo?
Náročné to až tak nebolo. Chodilo sa do Brna alebo ešte Panoniaring a Hungaroring. To boli také najbližšie okruhy. Všetky boli viac menej zo Žiliny o hodinu jazdy vzdialenejšie ako teraz Slovakiaring.
Ty máš skúsenosti s 2-taktom i 4-taktom. Na čom sa Ti jazdilo lepšie? Čo Ti viac sedlo?
Najskôr som o 4-taktoch nechcel ani počuť. Keď som mal prestúpiť z 125 GP do Superstock 600 bol som veľmi nešťastný. Nakoniec mi tá 600 sadla asi najlepšie aj keď veľmi dobre sa mi jazdilo aj na 125. Keď sa však pozriem do minulosti na výsledky najviac mi sedela tá 600. Či už 2T alebo 4T každá má svoje špecifické čaro.
A úplne najlepšia motorka na ktorej sa Ti pretekalo?
Bola to zrejme Yamaha R6, na ktorej som odjazdil najviac kilometrov a tým pádom som bol na ňu aj najviac naučený. Aj teraz premýšľam, že by som si jednu takú postavil, na také sviatočné jazdy na okruhoch.
Nejakú dobu si bol i rezervný pilot u Maco Moto Racing, aká je atmosféra v boxe tímu 24h?
Je to skvelá partia a myslím, že som do nej zapadol. Cítil som sa tam veľmi príjemne, je to taká jedna veľká rodina. S Macom mám výborný vzťah. Keď som mal asi 14 rokov bol som u neho aj na prázdninách asi 3 týždne takže zrovna Maco Racing je taká moja srdcovka. Samozrejme, 24h je veľmi špecifický závod a počas závodu to bolo v boxoch celých 24 hodín dosť napäté. Párkrát aj jazdci spadli a muselo sa i opravovať. Atmosféra bola ale aj napriek tomu vždy výborná.
Skús nám povedať aké boli Tvoje naj preteky vôbec. Dá sa nájsť taký závod?
Naj preteky boli tie v Brne, kde som bol tretí. To hlavne kvôli tomu, že tam bola moja rodina a kopec známych a tým pádom som sa mal s kým podeliť o radosť. Boli to aj dosť napínavé preteky takže určite ten v Brne 2011. Tretí som bol aj v rovnakom roku v Portugalsku, ale tam to nebola taká domáca atmosféra.
Spomínam si na Tvoje pódium v Brne. Súboj o tretie miesto bol pekne ostrý ale dokázal si to. Čo sa dialo na trati sme mali možnosť vidieť. No čo sa Ti ale preháňalo hlavou v poslednej pravej zákrute Masarykovho okruhu?
V poslednej zákrute som dúfal, že mi súper to predbehnutie nevráti, pretože ja presne viem čo by som tam urobil ja, keby som bol na jeho mieste. Tým pádom by som tretí nebol. Boli to krásne preteky a mám na ten závod úžasné spomienky.
Ja na Teba prezradím, že si jazdil pár rokov v prilbe Shinya Nakana, no tá prilba nebola úplne obyčajná, ktorú si človek kúpil v obchode. Povedz nám o tom niečo.
Bola v podstate obyčajná z obchodu ale dal som si ju na jedných pretekoch podpísať keďže v tom čase Shinya jazdil v Superbikoch, pri ktorých sme jazdili aj my a teda sme sa v podstate každý deň stretávali.
Máš tú prilbu stále dome niekde vystavenú?
Mám ju doma len je už po tých rokoch trochu potlčená a chýba na nej aj pár vetrákov. Tie som si objednal nové a chcem si ju opraviť a vystaviť, ale ešte som si na to nenašiel čas.
Mrkneš niekedy ešte na poháre, ktoré si dostal za svoje úspechy? Máš ich nikde na doma čestnom mieste? Prezradíš?
Mám ich v mojej starej izbe v maminom dome. Teraz sa s nimi hráva môj syn keď ho stráži babka.
Pretekanie ako také, to nie je len jazdecká technika, ale i poriadna fyzička. Ako si sa pripravoval po fyzickej stránke aby si zvládol celý závodný víkend?
Nie je to veru len tak, aj keď som sa častokrát stretol s tým, že mi niekto povedal, že tam len sedím. Je to celkom veľká drina a popravde úplne sa v telocvični ani nedá na tie špecifické pohyby pripraviť, no patrí to k príprave. Mal som samozrejme kondičného trénera a poctivo som trénoval trikrát do týždňa.
Pretekári mávajú často rôzne rituáli ktoré nesmú vynechať kým sadnú na motorku. Poznáme to z televízie. Mal si niečo i Ty? Nejaký zvyk, ktorý si nesmel vynechať pred závodom?
Hej pred každou jazdou som si pofajčil :D. Bol som a stále som fajčiar takže ako posledné pred jazdou som fajčil a keď som dojazdil tak prvá bola cigareta. Popri tom sme sa bavili o nastavení motorky. Otec mi za to vždy nadával.
Mal si nejakého obľúbeného súpera na trati s ktorým si sa stretával častejšie? Spomenieš si, bol niekto taký?
Boli tam rôzny chalani. Napríklad Tomáš Svitok so mnou jazdil úplne od začiatku a skoro stále sme boli v rovnakej triede a bojovali sme spolu. Potom už v Superstock 600 to boli rôzny zahraničný, ale s tými sme sa až tak nestretávali aj keď bolo pár chalanov, s ktorými som mal kamarátskejšie vzťahy ako s ostatnými.
Bol závodný okruh kde Ti to vždy vyslovene „sedelo“ a rád si sa tam vracal?
Sedelo mi Brno aj keď som ho nemal až tak rád. Najradšej som mal Portimao tam sa mi veľmi páčilo to prevýšenie. Je to veľmi zaujímavý okruh.
Čitateľom prezradíme, že dnes už nepretekáš. Čomu sa venuje Tomáš Krajčí dnes?
Dnes sa venujem našej rodinnej firme, svojej rodine a hlavne malému synovi.
Aj keď už aktívne nepretekáš, zvezieš sa ešte niekedy na okruhu?
Málokedy, už na to nie je až toľko času ako kedysi, ale raz za čas ešte samozrejme idem.
Nemáš nejaké plány do budúcna, kde by sa naši čitatelia mohli s Tebou stretnúť? Neuvažuješ byť inštruktorom motoškoly na okruhu alebo niečo podobné?
Nemám v tomto smere žiadne vážne plány. Na učenie moc nie som a uvidíme čo vyrastie z toho môjho malého.
Tomáš, ja Ti veľmi pekne ďakujem za Tvoj čas a Tvoje odpovede. Máš pre nás motorkárov nejakú radu na záver?
Nemáš za čo a samozrejme rada na záver je hlavne bezpečne. Po cestách sa netreba naháňať na to sú okruhy a hlavne si treba uvedomiť, že na motorke nikdy nie si na hlavnej takže treba byť obozretný v každej situácií.
Super, za tím Motolife.cz a Miluji Motorky obrovská vďaka za Tvoj čas a nech sa Tebe aj rodine darí.
Ďakujem aj ja, že si si spomenul na starého veterána :D.