Šeri testuje - Ducati Super Sport 950 S

Modely Super Sport boli vždy akousi „civilnejšou“ alternatívou rýdzich superšportov od Ducati. Stáli možno trochu v tieni modelov 916, 996 a pod. Svojimi schopnosťami a priateľskejším poňatím k jazde (samozrejme v porovnaní oproti rade 9**), na nich mnohý nedali dopustiť. Rovnako, ako ja. Vždy sa mi páčili.

Keď som bol malý, zaujímalo nás s kamarátmi hlavne to, koľko motorka vytiahne na maximálke a či vyzerá už od pohľad rýchlo. Malý špunti... Viete si to isto predstaviť. Som si istý, že by som v tej dobe bol z modelu Super Sport ktorý dnes stojí predo mnou unesený. Ako to? Pretože som mimoriadne nadšený aj dnes! Len sa na ňu pozrite.

Pred výjazdom je dosť času zamerať sa na detaily. Faceliftovaná verzia modelu 2016 sa dostavuje po 5 rokoch. Dostávam tak tú česť s druhou generáciou tohto modelu. Ostro rezané hrany kapotáže sa k nej hodia. Pri porovnaní s hneď vedľa stojacou Panigale rozhodne nestráca nič v dizajnovej precíznosti. Je agresívna, športová už od pohľadu a, je červená :). Pekným detailom sú farebné priečne pásy v čiernych límcoch kolies. Je to také uhladené a zároveň so športovým nádychom. Skvelé je, že tu ostala prítomná i jednoramenná výkyvná vidlica s ypsilonovým tvarom lúčov stredu kolesa. A čo si predstaviť pod označením S v názve? Rozdiel medzi klasickou a eskovou verziou je v odpružení Öhlins, na výber je biela a červená farba, a kryt spolujazdca je dodávaný ako základ. Zbytok elektroniky je na oboch verziách totožný.

Všade prítomná technická vyspelosť dnešných moderných motoriek diktuje digitálne displeje. Tu je novučičký TFT o uhlopriečke 4,3 palca, použitý aj na modeli Monster + je skvelý. Pekne logický a nájdete na ňom všetko potrebné. Trefa do čierneho, ako presný zásah z kuše Williama Tella. Snáď jedinou dizajnovou slabinou je, že displej je trochu zvláštne obklopený prestupujúcou červenou kapotážou z prednej časti. To mi moc nesedelo.

Celú sadu asistenčných systémov Ducati Safety Pack podporuje jednotka Bosch a prináša tak vychytávky ako náklonové ABS, trakčnú kontrolu a wheelie control. To všetko zakomponované i v jazdných režimoch Sport, Touring a Urban. U prvých dvoch módov motor dodáva plných 110 koní, akurát reakcia Ride-by-Wire plynu sa líši v ostrosti. Posledný Urban mód z motora prenáša 75 koní a charakteristika plynu je mierna, označovaná ako „safe“. Pridružené úrovne zásahu jazdných asistentov je možné vypnúť ručne, v menu TFT displeja.

Je tu povestných pár sekúnd pred samotným výjazdom. Motorku si ešte pár krát obídem. To ticho napätia trhá uši. Motáme sa v kruhu ako toreador s býkom. Priznaný trubkový rám „Trelis“ v prednej časti je balzam na pohľad. Je fajn, že si ho ešte zachovala. Pohľadom už po niekoľký krát končím u predného svetla. Jeho denné svietenie je svojím agresívnym vzhľadom dych berúce.

Po naštartovaní sa na sériové výfuky ozýva celkom slušné dunenie. Mám tu pre ňu týmto úvodným zvukovým výkonom prvé veľké plusové body. Nasadám. Posed, ten dáva jasný signál. Nesmiete ju hladiť, musíte s ňou bojovať o každý zdolaný meter na ceste.

So superšportovými motorkami nemám mnoho skúsenosti, ale nadobúdam presvedčenie, že by som si na sedlanú motorku zvykol. Síce ma po nasadnutí asi do minúty rozbolelo pravé zápästie a to sme ešte ani nevyrazili. Postupom času sa to ale zlepšilo. Hlavne nad 120 km/h, kde je motorka ako doma.

Motor a zrýchlenie z obce na 3-ku je zaručene jedna z vecí, čo musíte vo svojom živote ešte zažiť. Prejav má stále náznaky surovosti starých motorov. V rytme desmo rozvodov sa blížia prvé rýchlejšie úseky. „Nasledujúce zákruty nie sú jednoduché“, svojim sebavedomím mi dodáva odvahu.

Obojstranné rýchlo-radenie robí mimoriadne dobrú službu a odsúva spojku do role outsidera (quickshifter je použiteľný nad 4000 otáčok, pod touto hranicou vie byť trochu surový a celou motorkou zreteľne cuknúť). S každým podradením, kedy motor hodí malý medzi-plyn, sa na malé okamžiky myšlienkami dostávam na závodný okruh. Tento filharmonický koncert talianskej kapely iba doplňuje dostupnosť ovládacích prvkov a ľahkosť chodu oboch páčok. Poloha za riadítkami je pre mňa ale stále trochu zložitá.

Je tu známi vracák na Luhačovickom kruhovom objazde, pod hotelom. Testovacia trasa sa tu láme do svojej druhej polovice. „Už jej začínam rozumieť“. Nesnažím sa ju obliecť do gala. Motorka prioritne cieli na športových jazdcov.

Cesta sa začína znova otvárať do krásnych oblúkov a cez zvažujúce sa horizonty ponúka pekné výhľady. Jazdu si začínam užívať. Je ťažké to na nej neprehnať s rýchlosťou. Hravo na nej pôjdete, ako by ste ju ukradli. Teraz, keď som ju pochopil, už vždy pri spomalení tempa na vjazde do obce počujem búchať od vzrušenia svoje srdce. Nevšedné. Motorka má sebavedomie.

Komfort jazdy pre spolujazdca je na moje počudovanie dobrý. Sedlo už od pohľadu síce vyzerá, že by to nemuselo byť najhoršie. Prekvapuje ma ale dosť pozitívny názor spolujazdkyne zo zadnej sedačky. K úplnosti pocitov je treba doplniť, že spracovanie sa zdá byť na vysokej úrovni a nevidel by som tu žiadny dôvod k zamysleniu.

Pre záverečné hodnotenie sa snažím vytvoriť si predstavu, akýsi profil človeka, pre ktorého sa táto motorka bude hodiť. Haha, už to mám. „Musím ju mať rád, pretože môj najobľúbenejší hráč NY Rangers bol Sean Avery“. Ja to ale nebudem. Jej charakter je nad moje možnosti. Vhodná bude pre niekoho, kto jazdeckými ambíciami mieri medzi superšporty. Bolo to ale skvelá zvezenie Ducati SS.

MODEL: Ducati Super Sport 950 S
ROK: 2021
VÝKON: 110 koní
CENA: 416 000 CZK