Šeri testuje - Triumph Bonneville T120

Len si to predstavte. Ako to vtedy asi bolo. Z hladiny načapovaného Guinnessu sa pomaly skracuje tieň, Frankyho „My Way“ dohráva z krátkych vĺn a to je práve ten správny moment. Čapnúť koženú bundu a doplniť svoju partičkou sedlajúcu všetky tie úžasné Triumphy, BSA, AJS, Nortony, hrmiac už z poza okna vášho obľúbeného podniku… Jasné, tá doba Juke Boxov, divokých Café Racerov a Rock ‘N Rollu sa už znova medzi nás nevráti. No prečo si toho pocitu nedopriať, aspoň trošku, aj v dnešnej uponáhľanej dobe? T120 mám to môže dať hravo.

Je odpoludnie, dážď je na spadnutie a pocit anglickej nálady sa s pri pohľade na zatiahnuté nebo iba umocňuje. Ale to vôbec nevadí. Je to naopak, skvelý deň. Motorka sa pomaly objavuje z útrob showroomu. A ja razom chápem ako sa cítia malé deti popri ceste, nadšene mávajúc s rukami od čokoládovej zmrzliny, keď občas okolo nich prefrčím na svojej motorke. Moje pocity nadšenia sú dosť podobné. „Len sa na ňu pozrime, ten bajk je ale šmrncovný!“ Vravím si sám pre seba v prvý okamžik. Chrómový akcent ideálne dokresľuje krémová biela, doplnená o belasú modrú. Tá má na svojich okrajoch ešte naviac zakončenie elegantnými, zlatými linkami. Mimochodom, ručne maľovanými. To je veľká paráda. Skutočne, pri blízkom pohľade je vidno textúru štetca, ktorým bola linka namaľovaná. A neuveríte, po odklopení sedadla nájdete na konci nádrže iniciály autora tejto maľby. Majú to tak všetky Bonneville Triumphy s ručne maľovanými vzormi. Dostalo ma to. Všetky detaily, vrátane chrómového uzáveru nádrže, zadného madla či držiaka predného blatníku s decentným logom sú jemné, a vyladené akurát. Kamufláž v podobe snahy o zachovanie vzhľadu vzduchom chladeného motoru je tiež skoro dokonalá. Chladič je umne skrytý v prednej časti a nechýba veľa aby ste si ho vôbec nepovšimli. Dobre vyzerajú i oceľové výka motoru. Čerešničkou ako na najlepšom kúsku torty sú podlhovasté chrániče nádrže. Tak nezabudnuteľné a jeden z typických znakov modelu Bonneville. Bez akejkoľvek pochybnosti, aj tie tu nájdeme, presne tam kde majú byť.

Motor s príjemným zvukom sa pomaly zohrieva, je čas vyraziť. Trasu dnes volím tak, aby na nej motorka plne vynikla. Malebné miesto, tieto zákruty na predmestí mesta Olomouc. Cesta vedie uprostred polí občas lemovaná kostolíkom či kaplnkou. Nejako mi sem svojim charakterom pasuje. Je to miesto, kde očakávate od takejto motorky niečo výnimočné. A verte, že to dostanete. Asi sa mi zatiaľ nikdy nedostalo takej pohody akú som pociťoval v jej sedle. Cestovná rýchlosť okolo 100 km/h jej sedí a pri zaradenej 3-ke vám na tejto úžasnej planéte už nič nechýba. Agilita motoru napriek objemu 1200 prekvapivo nedáva nevyčerpateľné zdroje krútiaceho momentu. Zaradená 5-ka alebo 6-tka s motorkou nič moc neurobí. V týchto rýchlostiach nad 100 km/h je treba už podradiť.

Nesporné príjemné pocity zo živej jazdy po okreskách na chvíľu usekáva obec. „Bože, nie je tam na rohu kaviareň Ace Café?“ Blysne mi hlavou. Samozrejme, že nie je, ale cítim sa tak. Vďaka tomuto výnimočnému stroju sa ľahko myšlienkami dostanete do Stonebridge area v severozápadnej časti Londýna, kde táto originálna Café Racer kaviareň dodnes sídli. Nedajte sa ale úplne zmiasť dobráckym zjavom motora. Som si istý, že dokážete spoločne s motorkou preletieť nočným mestom rovnako divoko ako ulicami San Francisca Steve McQueen. Motor svoju silu má, od 5.000 do 7.000 otáčok si jazdu dokážete užiť aj vo veľmi svižnom rytme. Prekvapivo sa nebojí vytočeniu až k červenému spektru a v tomto rozmedzí je to veľmi živé zvezenie. Vybavená dvoma palivovými mapami je pripravená i na prípadný dážď. Ja myslím, že by mapu do dažďa ale nakoniec vôbec nebolo potreba. Motorka v nízkych otáčkach nie je nič čo by sa v nepriaznivom počasí nedalo zvládnuť.

Čím viac kilometrov máme za sebou, tým viac sa s ňou zžívam. „To bude asi tá najlepšia prevodovka ktorú som doposiaľ na motorke vyskúšal“, vravím si niekoľko krát počas výjazdu. Nie je tak jemná ako na Kawasaki Z900 ale ani tak hrubá ako na mojom Ducati EVO. Je, povedal by som, niekde medzi. Musím uznať, že sa mi to veľmi páčilo. To evidentné zacvaknutie rýchlosti v prevodovke. Bolo to moc príjemné. Ovládacie prvky obecne mali dobrý chod. Prepínač smeroviek mi ale prišiel trochu, hmmm ako to nazvať, „ostrý na dotyk“. Cítil som ho máličko nepríjemne aj cez rukavicu. Pri vypínaní smeroviek musíte vždy zatlačiť na stred tlačidla a tu som cítil pomyslený ostrý bod. Prepínač smeroviek je ale jediná vec ktorú som si povšimol trochu rušivo na ovládacích prvkoch. Bude to o zvyku a časom to prestanete vnímať.

Budíky sú premakané, a dosť podobné modelu Speed Twin ktorý som v minulosti tiež mal možnosť vyskúšať. Tam mi trochu vadil karbónový podklad. Tu je to ale absolútne presne trafené. Analógové prevedenie snáď nemôže byť u tejto motorky nikdy nahradené ničím iným. 2 budíky a 2 ručičky, to musí byť. Pravoverný Bonneville majitelia by námet o zmene na moderný elektro displej isto prešli bez akéhokoľvek komentára. A mali by úplnú pravdu. Malý nádych moderných displejov tu ale aj cez to všetko nájdeme. Spracovanie je umné. Malé digitálne displeje vzhľadu nevadia a obsahujú vo svojej ponuke informácie ktoré určite chcete na motorke mať – stav benzínu, tripmetre, použitú palivovú mapu a dokonca i údaj o zaradenom stupni. Všetko sa prepína tlačítkom „i“ na ľavom palci.

Spojka zaberala až úplne na vrchu. Pravda nebolo to nič na čo by si človek musel sťažovať. Ale bolo to trochu netypické. Brzdy sú vpredu vybavené dvojitým kotúčom (oproti modelu T100 ktorý má iba jeden). I napriek tejto výhode, mohol byť účinok podľa môjho ostrejší. Nejde o športovú motorku na okruh, tento fakt sa musí tiež zobrať v úvahu. A má ABS čo je rozhodne veľké plus. Ale aj napriek tomu… Páčky padli do ruky bez problémov a nemusel som ani nič nastavovať. Rukoväte ponúkajú i možnosť vyhrievania – moc pekný bonus vo výbave podobne ako denné led svietenie. A čo zrkadlá? Sú funkčné a moc pekné. I keď pre mňa by mohli byť celochrómové, bez matného prvku na strane uchytenia. Ale mal by to byť zámer výrobcu a nie náhoda, ako som sa dozvedel priamo u predajcu.

Pohodlie a poloha počas jazdy je taká akú čakáte. Príjemná, s rukami v neutrálnej výške. Nohy pohodlne zalomené do prívetivej polohy. Na dlhokánskom sedadle sa uvelebíte dobre vy aj spolujazdec. Apropo, moja spolujazdkyňa ju vyhodnotila ako najpohodlnejšiu motorku zo všetkých čo sme zatiaľ zvládli spoločne vyskúšať. T120 si môže písať ale iba „A-mínus“ z tohto testu pohodlia. Tým že sedlo nie je odstupňované a je v jednej rovine, z výhľadu vzadu pre spolujazdca nič moc nebude. Čo by som nemal obísť poznatkom je nulový odkladací priestor pod ním. Sprísňujúce sa euronormy bohužiaľ diktujú trend takým smerom, že sa musí pridávať elektronika pre splnenie ekologických limitov. Konštrukčne tak neostáva úplne priestor bleskovo doladiť veci ako odkladacie miesta. Pod sedlo nedostanete bez tuhého súboja, ani lekárničku, bohužiaľ.

Všetko krásne musí občas skončiť a tak je to i s týmto testom. Pre milovníkov klasiky bude isto dobre zvoleným artiklom do garáže. Zákazník dostáva ku svojej kúpe nesporný odkaz životného štýlu Café Racer z minulosti. Mňa chytila až úplne u srdca. Pokiaľ vás zaujala, vyrazte rozhodne na testovaciu jazdu a zistíte sami, ako vám sadne. V Olomouckom zastúpení značky Triumph sa cesta k vyskúšaniu vždy nájde. A ak sa vám zdá, že ste ju už niekedy videli i na filmovom plátne, možno to bolo práve vo firme „Nie je úniku“ so JC Van Damme kde po jeho boku zohral model 1969 650cc Triumph T120 Bonneville jednu z hlavných úloh.

MODEL: Triumph Bonneville T120

ROK: 2020

VÝKON: 79 koní

CENA: 318 000 CZK

Ďakujeme Triumph Olomouc za zapožičanie do testu!